Rovnako ako v literatúre či kinematografii i v hudbe sa dajú nájsť diela určené na premýšľanie, na bohapusté pobavenie sa a – dokumenty. „Cho Oyu 8201m“ od Geira Jenssena (a.k.a. BIOSPHERE) je jedným z nich. „Field recordings“ z Tibetu nie sú našťastie dokumentom z kategórie tých, ktoré ste v povinne sledovali na základnej škole na čiernobielom televízore Merkur, naopak, patria k tým, ktorých sledovanie dokáže vyvolať opakovaný silný pôžitok.

Geir Jenssen sa na tejto nahrávke vzdal značky BIOSPHERE snáď aj z toho dôvodu, že jeho cesta na vrchol šiestej najvyššej osemtisícovky bola cestou úplne konkrétneho človeka, testujúceho vlastné schopnosti a limity. Jenssen sa v roku 2001 zúčastnil bežnej turistickej expedície a jediné, čo si oproti „obyčajným“ dobrodruhom pribalil naviac, bol minidiskový rekordér, kvalitný mikrofón a dar vnímať zvuky inak, ako bežný človek. „Cho Oyu 8201m“ nie je len tým, čo zachytili Jenssenove uši, ale tým, ako to počul jeho mozog. Od pestrofarebných úvodných trackov plných ruchu domorodcov sa pomaly presúvame „hore“ a tak, ako ubúdajú zvuky ľudí, sa i záznamy stávajú striedmejšími a introvertnejšími. Základom sú holé, neupravované záznamy: na „Cho Oyu 8201m“ sa nehrá na žiadne hudobné nástroje, elektronika poslúžila viac-menej len na ambientný retuš výsledku.

Najsilnejšia je druhá polovica disku: v „Nangpa La: Birds Feeding On Biscuits“ je počuť len krídla vtákov, táto surová stopa je akoby čiarou oddeľujúcou „turistiku“ a samotný výstup. V „Camp 1: Himalayan Nightflight“ zdieľame náhodne zachytené zvuky komunikácie lietadla prelietavajúceho nad Himalájami; každý, kto ako dieťa dychtivo ladil rádio na krátkych vlnách a zo šumiaceho nočného éteru lovil neznáme piesne v neznámych rečiach pochopí, ako sa musel Geir Jenssen cítiť. „Camp 1.5: Mountain Upon Mountain“ je zvučkou Radio Norway International, krehučkého puta medzi domovským Nórskom a pustým svahom hory. „Camp 3: Neighbours On Oxygen“ nie je nič viac, len záznam vyčerpaného dychu obyvateľov susedného stanu, spiacich pod kyslíkovými maskami. Od schopnosti vcítenia sa do pocitov člena horolezeckej expedície záleží to, ako si „Cho Oyu 8201m“ dokážete vychutnať. Na mňa celá doska pôsobí ako spúšťač spomienok na „predinternetové“ časy, na detské túžby, v ktorých hrala obrovskú rolu fantázia, dráždená sporadickými a vzácnymi informáciami, obrázkami či zvukmi; na druhej, „dospelej“ strane z nej sálajú pocity človeka, okradnutého o bežné komunikačné kanály, no o to bystrejšie sledujúceho svet zostrenými základnými zmyslami – skrátka akási melancholická, skľučujúca, no i obohacujúca samota. Gradácia dosiahnutá postupným ohlodávaním palety zvukov, obmedzovania potrieb na nevyhnutné minumum a koncentráciou čoraz viac fixovanou na jediný bod je mimoriane pôsobivá. Ste „tam“ a predsa sedíte doma. Obraz vôbec nechýba, plastickosť albumu dodáva netypické balenie s bookletom obsahujúcim fotky a stručný Jenssenov denník (dostupný i na webe BIOSPHERE).

Geir Jenssen pochádza z mesta Tromsø, štyri stovky kilometrov za polárnym kruhom. Už jeho chladná spolupráca s Bobby Birdom na „Polar Sequences“ bola úžasná. Zima, prázdnota a len akási nezaostrená, no jasne prítomná silueta človeka sú spoločným menovateľom viacerých albumov BIOSPHERE. „Cho Oyu 8201m“ je ich krištáľovo čistý extrakt.